Svadba? Urcite nie!

Ako kazdy rodic, ktory ma dospele pripadne dospievajuce dietky, aj mna sa ti moji obcas spytaju ci moje chodenie s priatelkou k niecomu vedie (rozumej bude svadba alebo nie). Vacsinou sa tejto teme snazim vyhnut mlcanim pripadne ignorovanim ale prave nedavno ich to uz prestalo bavit a chceli vediet odpoved. Tak som im odpovedal: "Nechcem sa zenit!". Mama sa hned spytala, ci nechcem mat deti. Zakladnu skolu ukoncila, deti ma, takze tato jej otazka ma naozaj zaskocila...
Par dni dozadu som sa bavil na pokeci s jednou pani, ktora mi trocha popisala jej problem. Zije s manzelom a detmi u svokrovcov. Nemaju ju moc v laske ale to by sa aj dalo prezit. Horsie je vsak to, ze ma manzela silne naviazaneho na vlastnu matku. Ona by sa rada prestahovala do vlastneho ale nemoze pretoze on by sa s nou radsej rozisiel ako by sa mal od matky prestahovat. Zda sa Vam to absurdne ako mne? Citajte dalej.
Dnes mi priatelka povedala dalsiu prihodu, ktora sa stala jej znamym. Par, ktory zil bez akehokolvek papiera 17 rokov uplne v pohode sa rozhodol specatit svoj vztah svadbou. O rok na to sa rozviedli. Nahoda?

Podla mna je vysvetlenie uplne jednoduche aj ked aj mne osobne chvilu trvalo, kym som si to uvedomil. Zo zaciatku to u mnao bola skor taka rebelia, pretoze nemam moc rad tradicie a viem, ze vsetko sa meni. Jednoducho nerad robim veci len preto, ze ich robia vsetci. Ale spat k veci. Prvym a asi najvaznejsim problemom je, ze ludia zacnu mat v manzelstve majetnicke sklony. Ty patris mne, ja tebe a kazdy chce toho druheho ovplyvnovat a hovorit mu co ma, pripadne co nema robit. Ludia sa prestavaju vo vztahu snazit a maju pocit, ze ten druhy je ich a nikdy inak. V tom vidim celu tragikomediu rozpadajucich sa manzelstiev. Dvaja sa maju radi, buduju vztah, snazia sa a nakoniec sa rozhodnu sa zosobasit. Potom vsak nastava stagnacia, pretoze uz v podstate dosiahli vrchol svojho vztahu a nie je potreba sa snazit budovat dalej ked ma clovek istotu. Zacinaju nastavat problemy ako netolerancia, nerespektovanie jeden druheho, vycitky kvoli zarobkom atd atd. Ti ktori ste v zvazku manzelskom mozno viete o com hovorim. Ak nie, bud ste zosobaseni len kratko alebo ste jeden z mala stastnych parov. Blahozelam.

Toto je asi hlavny dovod preco sa nechcem zenit. Druhy je, ze sa to odo mna ocakava. A ja uz len z principu nerobim to co sa odo mna ocakava. Nemam rad linkovany zivot a v podstate linkovane hocico. To je pre ludi, ktorych zoziera strach. Ja sa zivota nebojim aj ked mi obcas ustedri nejednu ranu. Ale zdvihnem sa, oprasim a idem dalej. Ini vsadzaju na istotu. Ta je ale podla mna pre slabochov a zbabelcov. Nevycnievat z radu, zostat poslusny, robit co sa ocakava alebo aby nahodou susedia daco nehovorili...ved to kazdy poznate.

Neda sa zit bez papiera? Nebolo by nam vo vztahu fajn, keby sme sa stale snazili a budovali nase vztahy ktore by rastli a nie stagnovali pripadne nesli dolu vodou? Mozno je to pre niektorych utopia ale z pozorovania okolia, aj toho vlastneho, sa domnievam, ze to ma blizsie k pravde ako si mnohi pripustaju.

Prepac prosim

Vacsina ludi sa ospravedlnuje. Robia to bud automaticky ak niekomu stupia na nohu alebo don omylom drgnu pri tlaceni sa v prostriedku hromadnej dopravy. To je viacmenej pochopitelne a jasne, teraz chcem vsak hovorit o inych ospravedlneniach.

O tom, ked vas niekto urazi a potom ho to mrzi, o tom ked niekomu daco spravime alebo naopak nespravime a potom sa za to ospravedlnujeme. Vyvstala mi taka otazka, preco to vlastne robime? V tejto suvislosti ma napadla taka situacia co sa stala v mojom okoli.
Kamosovi napisala jedna slecna, fakt pekna cez internet. O par tyzdnov sa dohodli, ze sa stretnu. Dotycna ale medzicasom asi lepsie pozrela fotky a zistila, ze sa jej az tak celkom nepaci. Napisala mu to. Kedze skoro vsetci mladi ludia chodia na disku, za nejaky cas sa tam stretli. Kamos neodolal a tiez jej povedal, ze je skareda.

Pointa? Ospravedlnenim si tiez zehlime a hladime svoje ego a svedomie presne ako to urobil moj kamos. Casto aj dotknutej strany. Proste len aby sa dotycny nehneval, povieme par kuzelnych slov, vsetko bude zase OK a my nebudeme citit pocit viny. Je to takto zrejme lahsie, preto asi existuje aj nieco take ako spoved u katolikov.

Nebolo by vsak ovela lepsie neospravedlnit sa ale miesto toho to uz nespravit znova, kedze nas to potom mrzi? Preco nevieme tieto pocity spracovat sami, preco mame pocit viny, preco sa odsudzujeme, preco sa nemame radi? Ono teraz niektori urcite povedia, ze trepem ale len sa nad tym poriadne zamysli, ci to tak nahodou nie je aj u teba, lebo verim tomu, ze je.

Kratky pribeh

Dnes som siel elektrickou domov. Kedze som bol bicyklom a elektricka bola nizkopodlazna tak som zostal stat resp. som drzal bicykel aby nespadol v priestore pri dverach.
Kusok odo mna stala slecna - nizsia, pekna a stale usmiata. Trcali jej cervene tangace a pre niekoho by mozno vyzerala dost odvazne. Rozpravala sa s jednym starsim panom, bol pri nej dost blizko. Chlapik mal nieco cez 50, neumyte vlasy, opity, s vytahanymi riflami, spinavou koselou a hustou bradou. Urcite z neho tiahlo. Dotycna slecna ho nepoznala, ale bola mila, neodtahovala sa, nerobila ziadne grimasy typu "fuj, co ty odo mna chces?" a tak podobne. Vypocula si ho, zasmiala sa, nechala ho dokonca pobozkat si ruku a lico.

V tej chvili som si tak predstavoval seba na jej mieste, ako by som sa asi zachoval. Zrejme by som sa s hnusom otocil a asi by to spravila vacsina ludi na tejto planete.
Ona nie, kaslala na predsudky, kaslala na to ako chlapik vyzera, kaslala na to, ze bolo okolo vela ludi ktori si o nej mohli mysliet vselico. A urcite aj mysleli.

Niektori ludia hladaju ucitelov v dalekych a exotickych krajinach, niektori ale vedia, ze naucit sa da od kazdeho nieco, ze kazdy je v podstate taky maly ucitel.
Toto bola pre mna velmi dobra lekcia.

Preco tento blog

Pretoze chcem pisat o tom co som zazil, co ma nadchlo, pripadne nazor na veci, ktory mozno niektorych dvihne zo stoliciek alebo mi budu zelat vecne zatratenie v horucom pekle. Popravde, celkom sa tesim.
Ale kedze veci sa maju tak, ze ja rad provokujem a tnem do ziveho, tak budem provokovat a tat. Nie preto aby som niekoho alebo nieco urazil, to ani nemozem, ale pretoze moje nazory take proste su.

Snad som nikoho tymto kratkym uvodom neodradil. Zelam prijemne citanie.