Prepac prosim

Vacsina ludi sa ospravedlnuje. Robia to bud automaticky ak niekomu stupia na nohu alebo don omylom drgnu pri tlaceni sa v prostriedku hromadnej dopravy. To je viacmenej pochopitelne a jasne, teraz chcem vsak hovorit o inych ospravedlneniach.

O tom, ked vas niekto urazi a potom ho to mrzi, o tom ked niekomu daco spravime alebo naopak nespravime a potom sa za to ospravedlnujeme. Vyvstala mi taka otazka, preco to vlastne robime? V tejto suvislosti ma napadla taka situacia co sa stala v mojom okoli.
Kamosovi napisala jedna slecna, fakt pekna cez internet. O par tyzdnov sa dohodli, ze sa stretnu. Dotycna ale medzicasom asi lepsie pozrela fotky a zistila, ze sa jej az tak celkom nepaci. Napisala mu to. Kedze skoro vsetci mladi ludia chodia na disku, za nejaky cas sa tam stretli. Kamos neodolal a tiez jej povedal, ze je skareda.

Pointa? Ospravedlnenim si tiez zehlime a hladime svoje ego a svedomie presne ako to urobil moj kamos. Casto aj dotknutej strany. Proste len aby sa dotycny nehneval, povieme par kuzelnych slov, vsetko bude zase OK a my nebudeme citit pocit viny. Je to takto zrejme lahsie, preto asi existuje aj nieco take ako spoved u katolikov.

Nebolo by vsak ovela lepsie neospravedlnit sa ale miesto toho to uz nespravit znova, kedze nas to potom mrzi? Preco nevieme tieto pocity spracovat sami, preco mame pocit viny, preco sa odsudzujeme, preco sa nemame radi? Ono teraz niektori urcite povedia, ze trepem ale len sa nad tym poriadne zamysli, ci to tak nahodou nie je aj u teba, lebo verim tomu, ze je.